ako ty

Nie, v tejto veci neobhajujem UPC, prečo aj?  Ich praktiky sú neospravedlniteľné. Nielenže vrabce si o tom čvirikajú, ale aj blogeri o tom píšu; konečne sa prípadu ujala (iná) denná tlač , SOI a dokonca aj naše ministerstvo spravodlivosti.

Ide o takú, na prvý pohľad, smiešnu vec:  viazanosť.

Vlastne o viazanosť ako takú ani nejde, ale o to, akým spôsobom sa dá či nedá nadobudnúť.

Inštitúcia zákazníkovi oznámila, že mu poskytla konkrétnu službu s viazanosťou na 2 roky. Nechcenú službu poskytla súkromná firma UPC. Zákazník však spravil chybu, lebo službu „aktívne neodmietol“, ( * ) citujem z denníka: „… Viazaním klientov odoberať služby od spoločnosti UPC na dvojročné obdobie bez toho, že by o to požiadali, sa zaoberá ministerstvo spravodlivosti. Nepozdáva sa mu totiž, že poskytovateľ káblových služieb zaväzuje v zmluve na ďalšie dva roky klientov, ktorí nevyjadria nesúhlas listom alebo osobne na pobočkách. „Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu,“ vraví Milan Budjač, šéf komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na ministerstve spravodlivosti. Odvoláva sa pritom na Občiansky zákonník.“

Hovorkyňa ústredného inšpektorátu SOU Danuša Krkošová sa k veci vyjadrila takto: „Keď aktivujú službu bez súhlasu klienta s podmienkou, že ak o ňu nemá záujem, musí učiniť akýkoľvek krok, je to nečestná obchodná praktika“.

Takže to by mohlo znamenať, že prípad UP je viac-menej vyriešený. A čo to má spoločné s bankami?

Banka na Slovensku oznámi svojmu klientovi (bez ohľadu na to, ako sumou na svojom osobnom účte disponuje), že mu zriadila debetný účet, že si klient môže účet kedykoľvek prečerpať. A že ak s touto službou nesúhlasí, musí to prísť na niektorú pobočku osobne odmietnuť. Tieto oznámenia si mnohí, najmä penzisti, neveľmi všímajú, väščinou tomu už ani nerozumejú. Problém nastane až potom, keď si ho banka predvolá s tým, že na jeho účte je už veľké mínus a že mu poskytujú pôžičku, na ktorú mu vyrúbia celkom neslušný úrok (cca 20%) a ešte aj nejakú pokutu. Ak penzista nie je dosť obozretný alebo zbehlý, alebo ak nemá pri sebe niekoho, kto je schopný aj porozumieť „bankovej“ reči, tak má smolu a doživotne bude už len platiť a platiť, lebo banka skutočne nemá záujem na tom, aby ste neplatili viac než treba. Mám s takýmto prípadom osobnú skúsenosť a verte mi, nestačila som sa diviť, čoho všetkého sú v banke schopní…

Čo je toto za štát, čo za podnikanie, keď  klient musí osobne kamsi chodiť len preto, aby aktívne odmietol nejaký nechcený  produkt, službu?! Citujem zasa z článku v onom denníku: Keďže ponuku neodmietol vyjadrením aktívneho nesúhlasu, teda listom či osobnou návštevou, nechtiac sa zaviazal… ( * )

Nemalo by to byť naopak, že nás dodávateľ listom osloví s ponukou a že ak si prajeme tento produkt, nech si prídeme dohodnúť podmienky a podpísať…? A slušnosť je kde?

To aj s obyčajnou nádchou budeme chodiť k špecialistovi (SOI, MVSR)?

Slovenskooooooo………………… (je tam dosť tých „o“, tých núl? Ak aspoň 6, tak áno).

( * ) http://ekonomika.sme.sk/c/6678971/praktiky-ake-pouziva-upc-uz-zakazal-nemecky-sud.html