V nedeľu večer, podobne ako po iné, mnohé predošlé, už niekoľko rokov začínam Otčenáš.
Ako skoro vždy, ja prvú časť, on druhú. Otče náš, ktorý si na nebesiach…
Pod vplyvom Félixovho zoskoku detsky sa pýtam:
– Tak kde je teda to Nebo?
Zadíval sa na mňa dlhým pohľadom.
– Ja ťa milujem. Nebo je láska.
…
…
Zvlhnuté oči.