V prípade percent (%) domácej slivovice či čerešňovice by to bolo dobré, až veľmi dobré číslo.
V prípade veku človeka je to číslo nanič.
V 25-ke excelujete svojím zjavom, ste zaujímavá/ý pre opačné pohlavie a ste zaujímavá/ý aj ako zamestnanec. V hlave ešte často postpubertálne problémy, nevyrovnaná osobnosť, množstvo otázok a skoro na žiadnu solídna odpoveď. Ste väčšinou bez praxe, zamestnávateľ vám vypláca absolventskú mzdu, môže vás ohýbať a vy v snahe vyhovieť preberáte cudzie názory, naučíte sa a mnohí uvediete do praxe niektoré spôsoby, ktoré nazvať neprijateľnými je slabé slovo.
V 50-ke už excel-ujete a word-ujete v práci, ste sčítaný (nielen čítaním), máte svoje názory a ak sa zásadne nezmenili parametre, nemáte dôvod meniť ich ani preto, že to niekto úpenlivo z vyššej služobnej pozície od vás vyžaduje. Až to raz „zabalíte“ a skúsite šťastie inde.
Neviem, či sa to dá nazvať šťastím, keď vám po 30 rokoch praxe ponúknu v štátnej správe na dôležitom poste absolventských 387 Eur.
Na plný úväzok?
Na plný úväzok!
Omladla som snáď?
Vypadla som odtiaľ rýchlo a … excelentne!
Paradoxne – v štátnej organizácii ma majú za mladú, v súkromnom sektore opačne.
Tak ako? Je 50 veľa, či málo?