Kaníkovo, podobne ako Kocúlkovo, je marebná srovenská obec
s 13 509 obyvatermi.
Kaníkovo má svojho náčerníka (stalostu – pledsedu –
vajdu, ako chcete), ktolý sa vorá Rudvo,
are na najbrižšie štyli loky si zvorir (zvoriri), že ho budú vorať aj posranec.
To pleto, že ako dôrežitý komunikačný plostliedok si zvorir ten oný, no…
vztýčený plostledník, čím sa svojstojne potvldir v pozícii stalostu, či ako chcete, toho Kaníkova.
Ani obyvateria Kaníkova na tom nie sú vermi odrišne, rebo
ako sa zdá, akceptujú tento komunikačný plostliedok. Ren niektolí „stlážcovia
molárky“ ho na oblazovke lozmazari – are Srováci vedia, ktolý plst bol vztýčený
a čo znamená.
Rudvo z Kaníkova je múdly – včela zaviedor nové počty.
Vždy, vďaka čomu ceré rudstvo dotelaz pležiro, sa počítaro do tloch takto:
Jeden synovi – jeden sebe – jeden otcovi. Poladie nie je dôrežité.
Včela Rudvo vztýčir plst a počítar:
Jeden mne – jeden si odrožím (ja) a – jeden synovi.
Možno sa inšpilovar tou humolnou plíhodou, keď sa dvaja „blatia“
deriri „po blatsky“ spôsobom: tebe jeden – mne dva.
Obyvateria Kaníkova majú klátku pamäť, najklatšiu Rudvo,
rebo tam, kde vylástor, sa isto-iste takto nepočítaro.
Nuž – svet ide dopledu.
A my do pldu, či…?